:
V západnej Európe žili a žijú Slováci vo väčších či menších spoločenstvách najmä v Nemecku,
Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku, Anglicku,…
SLOVÁCI VO FRANCÚZSKU A BELGICKU:
Pred druhou svetovou vojnou žili desaťtisíce Slovákov vo Francúzsku a Belgicku, kde pracovali najmä
ako baníci, poľnohospodári, priemyselní robotníci.
Mnohí z nich sa ale po skončení druhej svetovej vojny vrátili na Slovensko, iní sa asimilovali
(prispôsobili) a do slovenského spoločenstva sa hlásia len príležitostne.
S Francúzskom nás ale najviac spája činnosť M. R. Štefánika, ktorý sa tu výrazne presadil ako
hvezdár, diplomat a generál.
Práve vďaka M. R. Štefánikovi sa vo Francúzsku zrodilo Česko-Slovensko, Štefánik mal na jeho vzniku
mimoriadne veľký podiel spolu s E. Benešom a T. G. Masarykom.
Vo Francúzsku mali Slováci veľmi dobré podmienky na školské vzdelanie, vznikli tam viaceré spolky.
V medzivojnovom období vo Francúzsku študovali napr. Štefan Krčméry, Koloman Sokol, Vladimír
Clementis, E. Boleslav Lukáč,…
Po mníchovskom diktáte v jeseni 1938 Štefan Osuský, Milan Hodža a Peter Prídavok začali v Paríži
pripravovať druhý zahraničný odboj. Po porážke Francúzska sa celá akcia preniesla do Londýna, kde
sa na jej čelo postavil E. Beneš a odišli z nej Slováci M. Hodža a Š. Osuský.
SLOVÁCI V NEMECKU:
Pomerne veľa Slovákov v minulých obdobiach žilo a študovalo v Nemecku.
V Jene napr. založili Slovenskú spoločnosť.
Vo Wittenbergu pôsobil istý čas Ján Jessenius, v Mníchove žil a pracoval maliar Karol Brodský.
V 19. a 20. storočí chodili mnohí Slováci na práce do Nemecka ako baníci a robotníci.
Počas Slovenskej republiky v Nemecku pracovalo okolo stotisíc slovenských robotníkov.
Po druhej svetovej vojne do Nemecka odišlo mnoho politických utečencov. Mnohí z nich neskôr
organizovali protikomunistický zahraničný odboj so sídlom v Mníchove.
Zo známych osobností v Nemecku žili a pôsobili. Martin Kvetko, Matúš Černák, Anton Hlinka, Samuel
Beluš, Ján Mráz, Leopold Lahola,…
Z Nemecka vysielali významné rozhlasové stanice: Deutsche Welle, Deutschlandfunk a Slobodná
Európa.
SLOVÁCI VO ŠVAJČIARSKU:
Do Švajčiarska začali Slováci odchádzať najmä z tzv. Dubčekovej vlny. Išlo o odchod v rokoch 1968 –
1969.
Istý čas tam pôsobil napr. Aurel Stodola, František Braxátor, ktorý napr. v Zürichu založil
vydavateľstvo Poľana, ktoré vydávalo nezávislý mesačník Horizont: redakciu mal v Nemecku a prvé
roky ho tlačili v rakúsku. Vychádzal 21 rokov.
Vo Švajčiarsku pôsobil aj operný spevák Bohuš Hanák, spisovateľka Irena Brežná, spisovateľ Dušan
Šimko, historik Ladislav Lipscher atď.
Asi najznámejší je ale Dušan Bohunický, ktorý je autorom svetoznámej reklamy na čokoládu Milka.
SLOVÁCI V TALIANSKU:
Kontakty Slovákov s Talianskom spadajú už do obdobia Veľkej Moravy, čoho dôkazom sú napr. aj
slovenské mená v Cividalskom evanjeliári.
Styky s Talianskom zo strany Slovákov sa vlastne nepretrhli nikdy.
Dnes vo významnej miere prebiehajú najmä v náboženskej oblasti, veľmi výrazné je pôsobenie
kňazov vo Vatikáne, púte Slovákov do Vatikánu,…
S Talianskom je spojená aj politická a vojenská misia Milana Rastislava Štefánika pri organizovaní
légií. Z Udine štartoval na svoj posledný let, ktorý ho mal priviesť na rodnú zem, ale skončil sa
tragicky – pádom lietadla a následne smrťou M. R. Štefánika a Talianov, ktorí s ním leteli.
Slovenská republika hneď po svojom vzniku v roku 1939 nadviazala diplomatické styky s Talianskom
a Vatikánom.
V Taliansku tiež pôsobilo viacero významných osobností: J. C. Hronský, František Hrušovský, Rudolf
Dilong, Mikuláš Šprinc, Ján Okáľ, Karol Strmeň.
V Ríme sa pod vedením Karola Sidora a Jozefa Kirschbauma začal organizovať slovenský exil.
Počiatkom päťdesiatych rokov v Ríme vzniklo Slovenské katolícke ústredie, potom Slovenské
vydavateľstvo Cyrila a Metoda a zrodila sa aj iniciatíva na založenie Slovenského ústavu i postavenie
budovy Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Významnú prácu pre Slovensko odviedla aj Pápežská saleziánska univerzita v Turíne a katedra
slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Padove pod vedením Milana Stanislava Ďuricu.
V Taliansku pracovali aj napr. Štefan Nahálka, Jozef Tomko, Dominik Hrušovský, Gorazd Zvonický,…
SLOVÁCI V ANGLICKU:
Vzťahy s Anglickom sú pomerne veľmi staré, hoci najčastejšie sa v dejinách spomínajú vzťahy z 20.
storočia.
V Anglicku napr. pôsobil Karol Brodský – významný portrétista, študoval tu M. Rázus, V. Roy, F.
Ruppeldt,…
Vychádzali tu aj slovenské časopisy – Vatra, Slovák, Náš život.
Viacerí Slováci pôsobili napr. v slovenskej redakcii londýnskeho vysielania BBC.
V uvedenej redakcii už za vojny pôsobil napr. V. Clementis, po vojne P. Prídavok, Ján Paulíny-Tóth,
Fedor Markovič.
SLOVÁCI NA VÝCHODE:
Najintenzívnejšie styky na vo východnej Európe mali Slováci s Rusmi a Ukrajincami.
Začali sa rozvíjať ešte v starom Uhorsku, kedy mnoho našich činiteľov sa orientovalo práve na Rusko
a hľadalo pomoc práve u spomínaných Rusov.
Styky sa rozvíjali jednak na politickej a diplomatickej úrovni, ale aj na najnižšej.
Známe boli napr. kontakty obchodníkov, drotárov, ktorí putovali po krajinách.
Výrobcovia výrobkov z plechu a drôtu cestovali nielen do Ruska, ale ja na Kaukaz, do Strednej Ázie,
na Sibír, na Ďaleký východ.
Za prvej svetovej vojny padli mnohí slovenskí vojaci do zajatia, mnohí sa prihlásili do légií a bojovali
v nich za vytvorenie spoločného česko-slovenského štátu.
Po prvej svetovej vojne sa zo Slovenska vysťahovalo na podnet organizácie Interhelpo niekoľko sto
rodín s cieľom pomáhať budovať Sovietsky zväz.
V Sovietskom zväze pôsobili aj Slováci, ktorí sa tam dostali zo Zakarpatskej Ukrajiny, ktorá bola po
druhej svetovej vojne pripojená k Sovietskemu zväzu.
Niektoré obce v uvedenej oblasti boli úplne slovenské, inde žili veľmi silné slovenské menšiny.
Presné počty Slovákov v uvedenej oblasti ale nepoznáme.
Ďalší Slováci žili vo Švédsku, Španielsku a v Českej republike. Všade patrili a patria medzi
významné osobnosti. Mimoriadne pôsobenie Slovákov sa prejavilo v USA, čomu sa budeme
venovať v ďalšej časti zadania.
Zopakujte si:
- Vysvetlite históriu vysťahovalectva v dejinách Slovákov.
- V ktorých krajinách pôsobili najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín, politiky a umenia.
Použitá literatúra:
ĎURČO, E.: Dejepis na dlani. 1. vyd. 1995. Enigma. Bratislava. ISBN 80-88798-00-0
FERKO, M. a kol.: Starý národ – mladý štát. 1994. 1. vyd. Litera. Bratislava. ISBN 80-967118-0-6
KOLEKTÍV AUTOROV: Dejiny Európy. 1. vyd. 1997. Mladé letá. Bratislava. ISBN 2.01.14.51434
LAROUSSE: Dejiny sveta. 1. vyd. 1992. Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-06-01150-8